Maliar, sochár, rezbár, reštaurátor. Narodil sa na Ukrajine v Ľvovskej oblasti v Kormarovke.

AKTIVITY A OCENENIA:

1977 – ocenenie „Cársky palác“

1984 – ocenenie v súťaži Výtvarný Prešov – 2. miesto

1985 – ocenenie vo výtvarnej tvorbe obrazy

1987 – ocenenie sochy 1. miesto – hlava ženy mahagón

1988 – ocenenie sochy žena „Na plese“ a „Úsvit“

VÝSTAVY:

1990 – samostatná predajná výstava pri príležitosti otvorenia novej budovy DJZ v Prešove.

2007 – samostatná výstava vo Veľkom Šariši k 790. výročiu založenie 1. písomnej zmienky o založení mesta – obrazy, sochy.

2009 – OC MAX spoločná výstava spojená s predajom pre charitatívnu a humanitnú činnosť pre postihnuté deti.

2009 – Medzinárodný maliarky pléner Pečovská Nová Ves

2013 – Medzinárodný maliarsky pléner v Drienici.

Zúčastňoval sa aj na výtvarných sympóziách rezbárov Slovenska (Čingov, Sigord, Dolný Kubín, Skalica).

Články o jeho tvorbe boli zverejnené v časopise Imidž, Novoe žitia, v Prešovskom Korzári, v Prešovských novinách a v roku 2015 aj v Oxfordskej encyklopédii Českej a Slovenskej republiky.

Jeho obrazy sú nielen v Európe, Nemecku, Holandsku, Taliansku, Veľkej Británii, Švajčiarsku, Rakúsku, ale aj v USA, Japonsku, či v Austrálii.

Inšpirujú ho diela Šiškina, Ajvazovského, ale zachováva si svoj rukopis. Naďalej chce tvoriť s láskou, radosťou, pokorou, tak aby si umenie zachovalo svoj pôvodný charakter. Diela tvorí vo svojom ateliéri. Maľuje takmer všetko – krajinky, zvieratá, portréty, architektúru s náboženskou tematikou, prevažne olejomaľby, ale aj grafiky a kombinované techniky, moderné obrazy. Maľovanie strieda aj s reštaurovaním obrazov, rámov a starožitného nábytku. Jeho tvorba je špecifická ťahmi štetcom plastiky a používa skôr prírodné farby zemité nie príliš ostré, rušivé.

Na úvod Vás trocha oboznámim s mojím životopisom.

Narodil som sa na UA voĽvovskej oblasti,v Komarovke.Moji rodičia odišli zo Slovenska po vojne v roku
1947,kde im bol sľúbený lepší život.Zakrátko pochopili,že ich oklamali a chceli
sa vrátiť späť na Slovensko,ale návrat už nebol možný. V Komarovke sme sa
narodili všetci štyria bratia.Už dieťa som rád kreslil,postavičky,zvieratka,keďže
som vyrastal na dedine,bol som obklopený prekrásnou prírodou.Mojou
inšpiráciou boli aj knihy,obrázky veľkých ruských a ukrajinských maliarov
Šiškin, Ajbazovský, iní.Po ZŠ som nastúpil na Strednú umel.školu v Javorove so
zameraním na výrobu umeleckého nábytku,rezbárstva a reštaurovanie
starožitného nábytku.Počas ZVS som naďalej rozvíjal svoj talent,tvoril som
plastiky,plagáty,za čo som vďačný aj mojim rodičom, ktorí ma v tom
podporovali.K umeniu som mal blízko a tak som sa prihlásil na štúdium
výtv.umení,ale prijali ma na architektúru v Kyjeve.Zapájal som sa do rôznych
výtvarných súťaží a v r.1977 som získal ocenenie 1.m Cársky palác.Po
niekoľkých semestroch som školu opustil,aj keď som mal dobre výsledky
v kreslení,matematika bola moja slabosť.V roku 1978 sme sa celá rodina
vrátili,presťahovali na Slovensko do Prešova ,kde žili a žijú aj naši
príbuzní.Život v začiatkoch nebol ľahký,ale našli sme všetci prácu,ja som začínal
v Elektroplaste v.d. v Prešove,na vývoji hračiek,ako rezbár,návrhár.,neskôr
v umeleckej výrobe,sklo,porcelán,grafika,suveníry.Neskôr som opäť zatúžil
študovať na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.Moje písomné práce
boli sem-tam s chybami,doma sme rozprávali skôr česko-slovensky,mama má
český pôvod z Volinskych Čechov.Prakticky sme mali vymodelovať bustu staršej
dámy, a aj keď som bol kladne a najlepšie hodnotený,na školu ma
neprijali.Moja busta sa najviac podobala staršej dáme a verím ,že jej zdobí
interiér bytu.To ,že ma na VŠ neprijali,ma nezlomilo,skôr naopak začal som
tvoriť ďalej,vytváram diela rôznymi kombinovanými
technikami,materiálmi.Nakoniec som si vybral ťažšiu cestu samostatnost
vlastného poznania a vytvorenie svojho rukopisu.Po práci som veľa hodín trávil
v ateliéri,mal som ich stále ,ale na inom mieste a tvorím až do dnes.Spätnú
väzbu cítim,čo ma aj naozaj teší,v decembri r.2015 vyšla kniha Oxfordskej
encyklopédie-Osobnosti Českej a Slovenskej osobnosti.Tím redaktorov ma
oslovil,že som som známy v našom regióne ,aktívny výtvarník,mám veľa
obrazov vo svete :Taliansku,Nemecku,Francúzku,Rakúsku,Holandsku,kde som

aj 5 r. pôsobil,v USA,Canade,Venezuele,Japonsku.Maľoval som
portréty,kytice,drevené kostolíky Tatry,hrady,,krajinky,rodné domy,miesta
Slovákov žijúcich v zahraničí,ale aj ako dary pre cudzincov..Motívy si
nevyberám,snažím sa maľovať všetko s láskou,tiež podľa záujmu
zákazníkov.Rád maľujem krajinky v plenéri v každom ročnom
období,architektúry, námestia,parky,zámky,hrady,ako aj tajomné uličky
v daždi,zasnežené....Sledujem ľudí,ich správanie,dianie čo ich baví a
oslovuje.Prekážky pri maľovaní nemám,ale najviac mi dajú asi zabrať
portréty,lebo musím ich dlhšie maľovať „študovať dušu toho človeka“,správne
ich vystihnúť...Ľudia donesú fotky,potom chcú byť mladší,krajší,ťažko sa vedia
vyrovnať so svojou osobnosťou na plátne.Nedokážu sa zmieriť s tým,že všetci
starneme,zrejme.Kritiku samozrejme tiež prijímam,lebo v tvorbe sa
zdokonaľujem a poháňa ma to vpred..Sakrálnu tvorbu ,tiež maľujem dlhšie,aby
som zachoval pôvodny motív,správny výraz,tváre,pokoru.5..Za socializmu som
získal rôzne ocenenie za plastiky,Napr.r 1987 Výtvarný Prešov 1. miesto žena na
Plese a Úsvit.Moje diela boli za tie roky vystavené v Ruskom dome
v Prešove,ONV,PKO,Pred otvorením DJZ,Kolégium,Samostatná výstava v r. 2007
vo Veľkom Šariši k 790. Výročiu prvej písomnej zmieky o meste Veľký Šariš,.v
OC MAX v Prešove roku 2009 výstava spojená s predajom pre charitatívnu
,humanitnú činnosť pre postihnuté deti.Zúčastňoval som sa výtvarných
sympóziach rezbárov v Skalici,na Sigorde,Dolnom Kubíne,na Medzinárodných
plenéroch napr. R.2009 v Pečovskej Novej Vsi.Moje obrazy zdobia dnes steny-
vestibuly zdravotníckych zariadení,barov,raštaurácii,chrámov-kostolov a iných
štátnych verejných zariadení..Pri práci som spokojný,vytrvalý,lebo ako
odmenu za svoju prácu cítim ,že ľudia si ma vážia,obdivujú,,rád s nimi
komunikujem.Je dôležité ľudí pochopiť čo by chceli mať na plátne a mne sa to
darí,lebo pri vzájomnom rozhovore si ich viem“prečítať“.S mojou tvorbou rokmi
aj ja zrejem a umenie viacej preciťujem.Po práci som síce vyťažený,ale je to
mňa aj relax,lebo je to aj moje„hobby“.Nie každému umelcovi bol danný
talent,čo je veľkou výhodou,ale štúdium umenia je rovnako
dôležitý,potrebný,hlavne pri reštaurovaní umeleckých diel .zachovanie
pôvodneho stavu .Často pracujem s literatúrou starých majstrov,diela
obdivujem,ale nekopirujem ich,snažím si zachovať svoj rukopis,byť sám sebou.
Mňa osobne umenie obohacuje a cítim to nadlho.Žijeme príliš rýchlo,mali by
sme sa zastaviť a precítiť krásu života a to nielen v umení.

V tomto roku sipredovšetkým želám hlavne zdravie sebe,rodine,aby som mohol ďalej tvoriť
diela s láskou,radosťou a pokorou.Získať pri tvorbe lepšie výsledky,tak aby som
bol pre ľudí aj naďalej žiadaný a cítil vzájomnú ,úprimnú radosť z môjho
umenia.
Umelecké dielo by malo zodpovedať určitým požiadavkám
/technikám,postupom,súlade farieb./Súčasná doba,pop-kultúra vytláča
prirodzenosť umenia,stráca svoj pôvodny charakter a vládne digitálny
svet.Ľudia ignorujú,to čo kedysi bolo pekné,vzácne a nahradzajú to inou
formou.Vo svete vládne,panuje závisť,nežičlivosť.Na vernisáži sa ľudia na seba
umelo usmievajú,lichotia si,aj keď ich diela vôbec neoslovujú,ale chcú byť „IN“
v spoločnosti bohatých,či lepšie situovaných ,aby sa k nim zaradili.
Moje motto stále platí :“Keď je chlieb drahý ,umenie je lacné“.To však
neznamená,že dielo je nedocenené,ale prispôsobuje sa dobe životnej úrovni,
ľuďom,čo tiež túžia sa potešiť,rovnako ako bohatší,solventnejší..
Články o mne a o mojej tvorbe boli zverejnené už skôr v časopise Novoe žitia
r.1985. IMIDŽ r. 2004 ,Korzár r.2007 výstava  vo Veľkom Šariši.