ROLLER PETER prof. Akad. soch.

Autor žijúci na Slovensku, pracuje s obrazmi abstraktných tvarov, dáva čisté a jednoduché formy a línie.

Peter Roller sa narodil sa 7. 7. 1948 v Bratislave. 1963 - 67 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (odd....
Zistite viac

Autor žijúci na Slovensku, pracuje s obrazmi abstraktných tvarov, dáva čisté a jednoduché formy a línie.

Peter Roller sa narodil sa 7. 7. 1948 v Bratislave. 1963 - 67 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (odd. rezbárstva, prof. L.Korkoš a A.Drexler). 1969 - 1975 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (odd. figurálneho sochárstva prof. J. Kostka, doc. A. Trizuljak, prof. J. Kulich). Od 1988 člen Združenia Gerulata. 1992 pedagogicky pôsobil na VŠVU v Bratislave, od 1996 je docent, od 2009 profesorom. Je členom predsedníctva Združenia Sympózium Lindabrunn v Rakúsku. Zakladateľ a prezident NIPPON CLUBU (1990 - 1998). Venuje sa monumentálnej i komornej plastike, kresbe a grafike. Od 1976 vystavuje na významných výstavách slovenského umenia doma i v zahraničí. Zúčastnil sa vyše 40 medzinárodných sochárskych sympózií po celom svete. Monumentálne diela Petra Rollera sú na viacerých miestach na Slovensku i v zahraničí. Komornou tvorbou a kresbami je zastúpený v zbierkových fondoch v galériách a v súkromných zbierkach na Slovensku i v zahraničí.

V ranej tvorbe sa Peter Roller venoval modelovanej reliéfnej plastike, od začiatku osemdesiatych rokov prevládli v jeho tvorbe skulptívne techniky a práca s kameňom v komornom i monumentálnom meradle, ku ktorému pribudol aj zváraný kov. Neskôr sa v jeho tvorbe prehĺbila meditatívna črta, objavili sa motívy zaniknutých civilizácií, ponášky na fiktívne obydlia. Roller rozvinul v soche ideu stvárnenia imaginárnych priestorov (skulpturálne architektúry) a dospel k zvláštnemu druhu ziluzívnenia tvaru. Priestorový a sémantický klam dosiahol „obrátením“ výrazových prostriedkov, čiarou a plochou modeloval priestor, prostredníctvom kresby polemizoval s priestorovosťou a materiálnosťou sochy. Od deväťdesiatych rokov sa pod vplyvom východných kultúr sústredil na vlastnú verziu vizuálnej poézie, povrchy svojich sôch pokrýval kresbou, pričom na vytvorenie priestorových a materiálových ilúzií využíval efekt zrakového klamu. Venuje sa tiež dlhodobému projektu Petrogramov – umiestňuje znakmi pomaľované kamene v rôznych miestach zeme.


Menej